Likvidácia pohánkovca

Pred zásahom-foto 1

Na fotkách vidieť porast pohánkovca, ktorý vytvára plný zápoj. Porast je homogénnu, neporušenú monokultúru popri štátnej ceste, všetky jedince sú zdravé a zdatné.

1 mesiac po zásahu

Prvá aplikácia herbicídu bola vykonaná a už po mesiaci od postreku vidieť, ako porast chradne, stonky, listy aj reprodukčné orgány usychajú vplyvom správne aplikovaného herbicídu.

8 mesiacov po zásahu

Po ôsmich mesiacoch od postreku vidieť uschnuté a vymrznuté celé rastliny. Mladé jedince  vyrastajú z úlomkov starých jedincov, ktoré prežili. Preto je veľmi dôležité postrek opakovať aj ďalší rok a lokalitu monitorovať niekoľko nasledujúcich rokov a v prípade potreby postrek opakovať.

Správne zvoleným manažmentom šetríme finančné prostriedky, ľudské zdroje, prírodu a zdravie obyvateľstva. Tieto ciele dosahujeme trvalým odstránením  inváznych porastov, obnovou  biotopu a monitoringom dotknutých lokalít na niekoľko rokov dopredu. Výskumom nových postupov a metód máme za ciel poskytnúť komplexný manažment nepôvodných inváznych a potenciálne inváznych taxónov rastlín.

Invázne druhy rastlín

Invázne druhy rastlín sú alochtónne (nepôvodné) druhy, ktoré boli v minulosti dovezené alebo dovlečené.  Dovážané boli najmä za účelom vysádzania v parkoch a záhradách odkiaľ sa rozšírili do krajiny, alebo ako medonosné rastliny.

Tieto druhy sa vyznačujú vysokou reprodukčnou schopnosťou. Niektoré sa rozmnožujú vegetatívnym spôsobom, to znamená, že z nová, mladá rastlina vyrastie z niektorej časti starej rastliny. Toto je obzvlášť nebezpečné, keď sa porast decimuje mechanicky.  Ďalšou rozmnožovacou stratégiou inváznych rastlín je tvorba veľkého množstva semien s vysokou klíčivosťou. Homogénne monocenózy, ktoré vytvárajú títo „predátori krajiny“ významným spôsobom menia charakter biotopov, a tým znemožňujú rast a rozmnožovanie našich pôvodných druhov rastlín, krov a drevín.  Invázne druhy netrpia takmer žiadnym predačným stresom, čo z nich spolu so spôsobom rozmnožovania robí veľmi konkurencie schopné druhy. Naše spoločenstvá s nimi nedokážu viesť rovnocenný konkurenčný boj, a tie sú preto vytláčané.

Nájsť ich môžeme takmer všade napr. popri cestách, na ruderálnych stanovištiach, popri  vodných tokoch a železniciach. Zasahujú však aj do  voľnej prírody, kde znemožňujú rast prirodzeným druhom. Tieto taxóny majú v obľube vlhké, na živiny bohaté pôdy, avšak nepohrdnú ani navážkami, smetiskami a nelegálnymi skládkami. Môžeme sa s nim stretnúť ako na sídlisku, tak aj v lese, na lúke, v parku a pri poliach. Vodné toky často odnášajú semená alebo časti rastlín na nové, zatiaľ neosídlené stanovištia, ktoré poskytnú vhodné podmienky na vytvorenie monokultúry.

Zdroj:

vlastný výskum, foto: B. Pagáč

www.sopsr.sk

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s